Moja drahá polovička mi urobila veľkú radosť a vybrala sa so mnou na 2. najväčšiu leteckú udalosť roka do rakúskeho Zeltwegu (na RIAT v Anglicku nikto nemá). Neveril som, že tam budeme, pokiaľ som naozaj nestál na mokrej tráve letiska. Okolnosti však tento rok nahrali. Vyšlo i počasie. Tomu predchádzala psychická a materiálna príprava. Kúpili sme stan pre štyroch, rozložili v obývačke, zadovážili nafukovaciu karimatku a ďalší spacák. Nad deťmi sme rozmýšľali, ale napokon ostali u babky. A dobre sme spravili. Vo štvrtok popoludní sme vyrazili na 350km dlhú trať. Najprv dotankovať a kúpiť známku pre vstup do rakúskeho diaľničného priestoru. Cesta je prakticky stále po diaľnici, resp. rýchlostnej ceste. Smerom na Viedeň začala premávka spolu s jaznými pruhmi hustnúť. Dával som pozor, aby som zle neodbočil. Zákerne je to hlavne smerom na Linz. Ocitli sme sa na štvorprúdovej ceste. A tam to teda frčalo. Škola jazdenia v jazdných pruhoch. Niektorých by som nepustil ani ku kolobežke. Za Viedenským Novým Mestom sme stáli na pumpe. Lístok na WC je prenosný na celý rok. Platí však len na 5 vstupov. Dá sa však vymeniť napr. za zľavu na palivo. Ešte stále chrchlalo slovenské rádio. Na rýchlostnej som však už preladil na O3. Hneď prvý tunel pred Semmeringom je najdlhší, takmer 3,5km. Celkovo sme prešli 17 tunelov. Rátali sme ich cestou s5. Krajina pripomína Liptov. Popri rieke Mur sme sa pred 19h dopachtili k Red Bull Ringu. Tam je zopár kempov. Hneď do prvého som zatočil. Vyjukaný mladík ma oslovil, či máme rezerváciu. Vravím "No". Tak sme nešli do zeleného, ktorý bol plný Nemcov, ale do fialového, ktorý bol prázdny. Cena bola neskutočná. 45Eur pre 2 ľudí a auto na jednu noc. Opodiaľ to však asi nebolo lepšie. Označkoval nás náramkami ako novorodencov a rozsiahla trávnatá plocha bola pre nás. Zacítil som však pach. Zaparkovali sme mimo okien maštale. Nájdeme planinku, kde nie je toľko trávy.
I tak sem tam zavetrám smrad kráv. Na letisku prebiehali nácviky. Ešte i za šera. Staviame stan. Vidíme na tráve slizniakov- slimákov. Veselé stanovanie. Babka radí po telefóne vytvoriť okolo stanu kruh zo soli. Bežne totiž nosíme na stanovačku vrecko soli... Odkopnem ich k plotu. Cez noc to vzdajú a neútočia na stan. Ideme ku kontajnerovým záchodom. Počujem vo vedľajšej stodole šuchot. Nakuknem a vidím kývať sa kravský chvost. Sme v kravíne! Ale iba jedna krava? Je to divné ako hokej v Austrálii. Kde sú ostatné? Záchody sú v 100% stave. Vedľa je kontajner so sprchami. Nechýba teplá voda. Sme v nemom úžase. Normálne, luxusné kempovanie. Takýto kemp sme si nepredstavovali. Stmieva sa. Stále počuť od letiska vrngot. Ideme sa prejsť k Red Bull ringu, prípadne niečo zjesť. Zdá sa, že v centre sa niečo deje. Pri vchode sú hostesky a SBS. Ďalej sa neodvážime, dráhu F1 teda oželieme Neuvidíme ani žiadnu krčmu. Jediná je v "zelenom" kempe. Tam však majú už len posledný kúsok krkovičky a pivo. Všimneme si, že je tam i údenárstvo. Dochádza nám, že je celkom možné, že sme na bitúnku a v krčme porcujú mäso so zabitých kráv. Preto jedna krava, ktorá to má spočítané. Protestne si dame šatôčky s lekvárom. Zapijeme pivom s plechovky. Niet, čo robiť, tak zalezieme do spacákov. O chvíľu je zvnútra vlhký. Najlepšie by bolo nedýchať. Po 8 rokoch sme takto o5 pod stanom. Spím prerušovane, žena takmer vôbec. O 5h bučí krava. Čas kŕmenia, či porážky? Vstávame po 6h. Krava stále žije, takže to nebude bitúnok. Možno telinec a čaká mimino. Príjmame túto humánnu variantu. Vonku je 10°C a mokro. Mali sme si zobrať vibramy. No nič. Skrehnutými rukami balíme spacáky a stan. Najlepšie by bolo ho nechať preschnúť. Udeje sa tak u babky na záhrade. Za čelným sklom nachádzam lístok. Tentoraz nie pozvánku do bordelu v Hrašnom, ale nás v noci označkovali ako pokémonov, aby nezabudli, že dnes odchádzame. Hoci som to chalanovi včera vysvetľoval. Jednoducho "východniarom" neverí. Plánoval som ísť po hlavnej ceste. Lenže policajti ma vrátili. Šiel som teda po vedľajšej. Prešli sme tak 2km a boli v Zeltwegu. Vidíme, že je tam kemp.
Na budúce budeme chytrejší a zamierime najprv sem. Policajt ma nasmeroval na parkovisko. Nerozumel som ich systému, lebo bližšie parkoviská neboli obsadené. Šlapali sme ďalšie 2km k letisku. Cestou som videl 2 "týpkov" vracajúcich sa s5 s rebríkmi. Žena i ja sme tušili čosi neblahé.
Boli sme ale v 2/3 cesty a nechcelo sa mi vracať sa k autu. Samozrejme dovnútra ma s ním nepustili. Vychutnal si to vojačik nakoniec, najprv ma prešacoval. Rozmýšľal som ho nechať priamo na bráne. Vojačik nestačil s angličtinou, tak zavolal veliaceho dôstojníka. Tomu to bolo jedno, kde si ho nechám. Vrátil som sa teda kúsok s5 za kopec a šmaril ho do kríkov. Z cesty síce nebol vidieť, ale premelie sa tam 100 tisíc ľudí a bol by zázrak ho tam po 8 hodinách nájsť. V duchu som sa s ním rozlúčil. Večer aj naozaj. Možno som ho mohol nechať predsa len pri vstupe. No. Objedaný je už nový. Dvakrát nás teda prešacovali. I nazreli do batohu. O 8.30h sme konečne prekročili brány letiska. Bol som mrzutý. Na jednej strane je správne, že tam nebudú stáť na rebríkoch rôzny umeleckí fotografi, ale pri mojej "výške" som cítil nespravodlivosť. Žena si dala skutočnú kávu. Namáčala si do nej makovku. S malou dušičkou sme šli hľadať kúsok miesta pri zábrane, kde by sa dalo fotiť. Našli sme exluzívne miesto pri smetiakoch. Aspoň som si mal kde pokladať aparatúru. Občas som pomohol iným vyhodiť odpad do koša jeho otvorením. Program sa pomaly rozbiehal. Prelet stíhačiek popri balóne ma neintresoval, šiel som pofotiť kúsok zo statiky, kým bolo ako tak vhodné slnko.
Na letisku to bežalo ako hodinky. Ukážky sa striedali jedna za druhou. Žiadne hluché miesto ako minulý týždeň na Sliači. V Zeltweg je i lepšia pozícia na fotenie. Slnko je totiž takmer stále za chrbtom. Veľké prekvapenie bol transportný Airbus A400M. Bolo tam viacero premiér. Páčila sa mi napr. ukážka akrobata na Extre 330. Po nesmrteľnom polobohovi Verešovi, konečne aj niečo iné. Nebola taká razantná, skôr elegantná, v rytme hudby. Frecce aj Agila vystrihli zostavu ako "brus". Zato Patrouille de France akoby sa hľadali v priestore. Také rozplzlé. Okrídlení muži v oblekoch vyskočili
z vrtuľníka. Radi by z toho urobili šport. Pomaly aj na olympiádu. Hoci to môže byt úžasné letieť medzi newyorským mrakodrapmi, nie je to pre každého. Mňa to nenadchlo a šiel som fotiť bohatú statiku. Až príliš bohatá a niektoré mašiny boli natlačené na seba. Na obed bol "neskutočný" výber párkov alebo "viener šnicle". Ešte tak praclíky všetkých chutí. Zato vždy čerstvé žemle. Priamo z pekárne ich vozili. Ani som nestál nejak dlho v rade. Rozčúlil som sa nad jedným, čo sa predbehol. Čosi po nemecky zamrmlal. Žena držala pozíciu ako v zákopoch. Najviac ľudí sa nahrnulo pri ukážke zajatia lietadla, tzv. Renegát. Takých, čo prídu na obed a hrnú sa cez mrtvoly dopredu, zbožňujem. Jeden si zo mňa urobil tuším statív. Tak som mu mával čiapkou pred objektívom. Po nevábnom vystúpení francúzov začali ľudia pomaly opúšťať letisko. Ja som bol ešte zvedavý na švédskeho Vigena.
Nesklamal. Program sa trochu natiahol. Posledné dve čísla ani neboli. Čakala nás ešte 4h cesta domov. Team Orlík sme preto videli s langošom v ruke pomaly sa presúvajúc k bráne. Rozmrazený, vykúpaný v oleji a vysušený langoš nechutil. Okolo cesnaku ani nechodil. Zalial som ho Red Bullom, žena pivom. Ostal nám aspoň pohár na pamiatku. 17Eur za čínsku stoličku "pofidérnej" kvality som nedal (videl som ich pár zlámaných v koši). Boli sme tam kvôli lietajúcim mašinám. No žena obdivovala systém údržby záchodkov. Žiadne chemické Toi Toi. Pekne mali žumpu, do ktorej ústil odpad zo všetkých WC na ploche. Pravidelne ju chodil vyberať hovnocuc. Boli teda čisté, voňavé. Máme sa my, čo učiť. Kým sme sa dostali k autu, bola pomaly tma. Účinky nápoja som nepocítil. Tma nás zastihla v Semmeringu. O5 bolo rušno v okolí Viedene. Potiahol som a stál som až na Čataji. To už žene trhalo po pive mechúr. (priznám sa, zabudol som v Blave odbočiť k pumpe). Pre 23h som brzdil pri svokre. Deti už pochopiteľne spali, tak sme sa prichýlili k nim do cimry. Aký pekný záver leta. Lietadiel máme kažopádne na tento rok dosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára